Volám sa Mária.

Som manželkou jedného z Nezdolných.

Som tá, ktorá verí v návrat Serhija Alexejeviča, bojovníka pluku Azov, jedného z obrancov Mariupola, prívetivého a starostlivého človeka. Vždy bojoval za spravodlivosť a bol si vedomý toho, že pokojná budúcnosť bez vojny si vyžaduje všetky možné úsilia.

Pred rozsiahlou ruskou inváziou sme spolu žili 4 roky. Manželmi sme sa stali, už keď bol Serhij v Mariupole – 27. apríla 2022. Týždeň pred našou svadbou povedal, že ak súhlasím, chce si ma vziať na diaľku. Samozrejme, súhlasila som, pretože sme to plánovali už aj predtým. Táto udalosť ma veľmi posilnila, dala mi veľkú nádej a vieru, že sa z Mariupola určite vráti do šťastnej, silnej rodiny. A myslím si, že jemu to dalo silu bojovať a zároveň veriť, že všetko dobre dopadne.

Zranenia a zajatie

Počas bojov v Mariupole mi Serhij o situácii v meste nič nepísal, vždy sa len spýtal, ako sa mám, ako sa cítim, ako to vyzerá v práci. Prosil ma, aby som vytrvala a verila v to najlepšie. Každý deň som čakala na odpoveď od Serhija a snažila som sa ho podporovať, ako sa len dalo v danej situácii.

Serhij mi o svojom zranení, ktoré utrpel počas bojov v Mariupole, nič nepovedal. Dozvedela som sa o tom až po jeho zajatí – od vojenskej jednotky. Druhé zranenie utrpel počas teroristického útoku v Olenivke. Napriek zraneniam je naďalej v zajatí, hoci Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami deklaruje, že zranení vojaci by sa mali vrátiť do vlasti bez akýchkoľvek podmienok a v akomkoľvek množstve. Navyše, Koordinačný štáb pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami Hlavnej správy rozviedky (HUR) ministerstva obrany Ukrajiny ma uistil, že zranení sú pri výmene prioritou. Boj o jeho život a slobodu však pokračuje.

Šestnásteho mája som si prečítala správu, že prví vojaci začali opúšťať Azovstaľ. Nemohla som tomu dlho uveriť, nevedela som, či je to pravda. Myslela som si, že ide naozaj o evakuáciu, ako to nám v ten večer vysvetlila ukrajinská vláda.

Pracujeme, čakajte

Nevedela som, či Serhij opustil Azovstaľ. Trinásteho mája mi napísal a o možnom zajatí sa nezmienil. Len stručne: „Neboj sa o mňa, ak budem dlhší čas mimo dosahu.“

Deväťnásteho mája som si pozerala ruské videá našich obrancov, ktorí opustili Azovstaľ a zbadala som svojho milovaného. Išlo o video z kolónie č. 120 v obci Olenivka.

Na videu boli aj zástupcovia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), ale neskôr vysvitlo, že sa so zajatcami nerozprávali, len minimálne skontrolovali podmienky ich zadržania a odišli.

Nejedenkrát som sa obracala na všetky štátne orgány ohľadom môjho manžela. Išlo o výzvy na Národnú informačnú kanceláriu, Koordinačný štáb pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, Bezpečnostnú službu Ukrajiny, Národnú políciu a ministerstvo vnútra. Obrátila som sa aj na MVČK a pracovnú skupinu OSN. Odpovede sú vždy rovnaké: „Pracujeme, čakajte.“ MVČK a rusko* ho nepotvrdili takmer 16 mesiacov v zajatí. V MVČK tvrdia, že šestnásteho mája, v čase, keď naši prví obrancovia opúšťali závod Azovstaľ, neboli v Mariupole.

*názov krajiny Rusko/ Ruská federácia a jej príslušníkov v tomto članku sú napísané s malým písmenom schválne. Od začiatku vojny významná časť ukrajinských autorov, novinárov aj obyčajných ľudí takýmto spôsobom zdôraznujú svoju neúctu k nepriateľskému štátu, ktorý zaútočil na ich domovinu – pozn. prekladateľky

Teroristický útok

V noci 29. júla 2022 гusi uskutočnili cynický a brutálny teroristický útok v kolónii č. 120 v dočasne okupovanej Olenivke. Nachádzali sa tam vojaci, ktorí do poslednej chvíle bránili mesto Mariupol. Okupanti zinscenovali vopred naplánovanú masovú vraždu a mrzačenie vojnových zajatcov. V dôsledku útoku v Olenivke zahynulo viac ako 50 vojakov a viac ako 100 ich bolo zranených.

My, príbuzní obrancov Ukrajiny, ktorí utrpeli v dôsledku útoku, dodnes s istotou nevieme, kto presne bol v baraku, koľko ľudí zahynulo a koľko ich bolo zranených. Tieto informácie sa snažíme zbierať vlastným úsilím. Mnoho ľudí je po útoku stále nezvestných. Rusko našim štátnym organom a medzinárodným organizáciám neposkytlo oficiálny zoznam obetí a všetkých osôb, ktoré boli v baraku. A ukrajinské štátne orgány samostatne nemôžu zistiť tieto informácie.

Môj manžel bol v dôsledku teroristického útoku zranený – dokazujú to zoznamy zranených z 30. júla 2022, ktoré zverejnilo ministerstvo obrany ruska. O niekoľko dní neskôr po útoku som videla video, v ktorom bol môj manžel. Bol v nemocnici a ruskí propagandisti sa ho pýtali, čo sa stalo, čo počul. Serhij povedal, že počul dva výbuchy: prvému nevenoval pozornosť a po druhom začalo všetko horieť a zajatci sa snažili z horiacej budovy dostať na ulicu. Okrem toho mi manželov kamarát v boji, ktorý bol prepustený zo zajatia, povedal aj o Serhijových zraneniach – mal poškodené obe nohy. Podľa posledných informácií previezli ho do ruskej kolónie, ale neviem presne, kde sa nachádza.

Situácia so zranenými obrancami je kritická. Rôzni vládni zástupcovia nám hovoria, že v zajatí sú ďalší zranení, majú vážnejšie úrazy ako tí, ktorí zahynuli počas výbuchu v Olenivke. Ako však môžu mať podrobné informácie o povahe zranení spôsobených teroristickým útokom, keď nemajú ani všetky informácie o ľuďoch, ktorí tam boli?

Všetci musíme pochopiť, že sú stále v nebezpečenstve. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme týchto ľudí čo najskôr dostali zo zajatia. Bol to plánovaný teroristický útok, čo dokazujú nasledujúce údaje, ktoré sme našli z otvorených zdrojov: dňa 27. júla 2022 bolo 193 vojnových zajatcov prevedených do hangáru nachádzajúceho sa v priemyselnej zóne kolónie, ďalej od ostatných kasární, v ktorých boli zadržaní vojnoví zajatci. Ten bol rýchlo prerobený na obytné baraky s lôžkami.

Dňa 28. júla 2022 okolo 23:00 – 23:30 bol uskutočnený teroristický útok. Vojnoví zajatci počuli niekoľko výbuchov a po poslednom všetko začalo horieť. Zraneným nebolo umožnené dostať sa k lekárskej starostlivosti, dozorcovia kolónie ju tiež neposkytli a mnoho ďalších ľudí kvôli tomu zomrelo. Jednoducho sa nedočkali lekárskej starostlivosti. Museli čakať asi 5 hodín, kým ich previezli do nemocnice.

Zranených prevážali v preplnených nákladných autách po hrboľatých cestách, čo im ešte viac ubližovalo. Vojnoví zajatci, ktorí boli ľahko zranení, boli umiestnení do takzvaných „disciplinárnych izolačných jednotiek“ na jeden mesiac. Týmto spôsobom boli faktický izolovaní od komunikácie s ostatnými vojnovými zajatcami v kolónii. Medzi zranenými sú aj takí, ktorí dostali úraz  druhý alebo tretí raz. Bolo medzi nimi veľa aj tých, ktorí boli zranení počas obrany Mariupola. So svojimi zraneniami boli v zajatí viac ako rok, bez lekárskej starostlivosti.

Listy bez odpovede

Rusko porušuje všetky normy medzinárodného humanitárneho práva. Podľa Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami majú zajatci právo písať a dostávať listy. To sa však, žiaľ, nedeje. V januári tohto roku som svojmu manželovi napísala list, ale som si istá, že mu nebol doručený. Neviem o žiadnom prípade, keď príbuzní vojnových zajatcov z Azova dostali odpoveď.

Okrem toho vojaci, ktorí sú v zajatí, majú byť oficiálne potvrdení. Rusko to však nerobí so všetkými vojnovými zajatcami. Porušením je aj skutočnosť, že vojaci boli a stále sú zadržiavaní pomerne blízko oblasti  bojov. Vraždenie v zajatí, mrzačenie v zajatí, strata hmotnosti, psychické a fyzické mučenie – to všetko je porušením.

Ani po poprave vojnových zajatcov v Olenivke však nebolo rusko potrestané. Medzinárodná reakcia bola nedostatočná a 5. januára 2023 OSN zrušila misiu na vyšetrenie zavraždenia vojnových zajatcov z dôvodu neschopnosti dostať sa na miesto činu a nedostatočných bezpečnostných záruk. A rusko stále pokračuje v mučení ľudí v zajatí.

***

Obrancovia Mariupola sú skutoční bojovníci, ktorí 86 dní zúfalo a nezištne bránili obkľúčené mesto Mariupol. Od prvého dňa plnej invázie ruskej federácie obrancovia Mariupola ukázali svetu svoju neuveriteľnú odvahu, silu vôle a túžbu po živote a slobode. Vďaka obrane mesta Ukrajina získala zbrane od partnerských krajín, preskupila jednotky v iných smeroch a pokračovala v oslobodzovaní ukrajinských území, ktoré okupovalo rusko. Bojovali aj popri prevahe nepriateľských síl bez dostatku munície, jedla, vody a spánku. V období  medzi 16. a 20. mája obrancovia Mariupola v závode Azovstaľ zložili zbrane a na príkaz najvyššieho ukrajinského vedenia išli do zajatia.

Obrancovia Mariupola. Príbehy nezdolných je spoločný projekt Infopost.media a Olenivka Families Community – spoločenstva rodín vojnových zajatcov, ktorí sa stali obeťami a zahynuli počas teroristického útoku v Olenivke v noci z 28. na 29. júla 2022.

Olenivka Families Community začala svoju činnosť v januári 2023 po tom, ako generálny tajomník OSN rozpustil misiu na vyšetrenie zavraždenia vojnových zajatcov v kolónii Olenivka. Spoločenstvo má viac ako sto členov.

Misia „Rodín Olenivky“ už navštívila Ženevu, aby sa stretla so zástupcami OSN a MVČK v ich sídle.

Teraz by sme chceli viac komunikovať so zahraničnými novinármi, hovoriť naživo so zahraničným obecenstvom, keďže téma teroristického útoku v Olenivke je v zahraničí takmer neznáma. Sme tiež ochotní podeliť sa o svoje svedectva s investigatívnymi novinármi, ľudskoprávnymi organizáciami a spolupracovať s OSINT komunitami. Zodpovedných chceme na medzinárodnej scéne postaviť pred súd.

Sme na sociálnych sieťach:
https://linktr.ee/olenivkafamilies 

🇺🇦 Ця публікація доступна також українською мовою: Захисники Маріуполя. Історії нескорених: Одруження на відстані, полон та невідомість

🇬🇧 This publication is also available in English: Defenders of Mariupol city. Stories by the invincible ones: Getting married remotely, captivity and the unknown

🇭🇺 Ez a kiadvány magyar nyelven is elérhető: Mariupol védői. A Rendíthetetlenek történetei: Házasságkötés távolságon, fogság és az ismeretlen

Infopost.Media