Volám sa Tetiana, som dcéra Vladislava Šelomijenka. Bol synom sovietskeho dôstojníka, ale celým telom a dušou bol pravý Ukrajinec.

V roku 1980 prišiel do Charkiva, kde stretol svoju lásku. Teraz nemyslím na jeho manželku a deti. Tu je jeho príbeh.

***

Vladislav nadovšetko miloval tanky! Zamestnal sa v Malyševovom závode ako testovací tankista. O týchto strojoch vedel všetko.

Neskôr došlo k zníženiu počtu zamestnancov a prepustili ho. Vlad išiel pracovať ako vodič nákladného vozidla, ale z celého srdca si prial vrátiť sa k tankom. Dokonca mal doma celú zbierku týchto vozidiel – v tom čase boli v móde plastové modely, ktoré bolo potrebné skladať a lepiť.

V roku 2014 sa Vladislav rozhodol, že by mal zostať doma, dal výpoveď ako kamionista a zamestnal sa na autoservise v Charkive.

Koncom roka došlo na pracovisku k výbuchu a pri vyťahovaní áut z plameňov sa ťažko popálil. Dodnes si pamätám:

«Tvoj otec mal veľkú smolu, potrebuje transplantáciu kože, v ľavej ruke má zasiahnutý nerv a nebude ju môcť používať. Rehabilitácia bude trvať dlho».

Ale mali ste poznať Vlada – o dva týždne ho prepustili z nemocnice a všetci doktori mu podávali ruku. Nemohli uveriť, že sa ten človek dokázal zdvihnúť z postele len vďaka sile svojho duchu a viere v seba samého. Mimochodom, operácii sa nakoniec nepodrobil.

Od zdravotného postihnutia k dobrovoľníctvu

Kvôli popáleninám a ruke, ktorá nechcela správne fungovať, mu však neustále radili, aby sa zaregistroval a vybavil skupinu postihnitia.

Keď o tom počul, okamžite sa hneval: «Nie som invalid, ešte ukážem na čo som schopný».

A Vladislav sa rozhodol ísť na vojnu, brániť krajinu. Vo vojenskom komisariáte mu však odmietli zo zdravotných dôvodov. Opäť sa nevzdal a išiel smerom na Doneck. Pridal sa k dobrovoľníkom a začal pomáhať.

Raz sa počas boja našim vojakom pokazil tank a mohli kvoli tomu mať problémy. Vtedy sa Vlad, ktorý bol s dobrovoľníkmi nablízku, bez váhania vrhol k bojovému vozidlu a o niekoľko minút tank už samostatne premiestnil do bezpečia.

Vladislav sa stal «Senseiom»

Zistilo sa, že vojaci sú bojovníkmi Azova. Odvtedy sa Vladislavovi splnil sen a vrátil sa ku svojej záľube – vozidlam, o ktorých celý život sníval.

Neskôr ho poslali do mesta Urzuf, aby slúžil v opravárenskej rote. Odvtedy sa stal pre mnohých «Sensei».

Vlad dokázal prekvapiť svojou vynaliezavosťou. Na ich základni boli dva tanky – jeden mohol jazdiť, ale nestrieľal, a druhý, naopak, mohol strieľať, ale nemohol jazdiť. Chceli ich odpísať, pretože sa už nedali opraviť. Však nie pre Senseia. Vladislav zapriahol jeden tank za druhý a ten, ktorý mohol jazdiť, ťahal tank, ktorý mohol strieľať. Bolo to úspešné kolaborovanie.

Dokázal robiť zo všeličoho veci, ktoré dokonca bolo ťažko aj vymyslieť.

A potom prišla vojna. Mariupol. Zajatie pre  záchranu životov. Olenivka. Teroristický útok.

A Vladislav Šelomijenko, «Sensei», je na zozname mŕtvych pod číslom 23. Tomu sa nedá uveriť. Oheň si ho nakoniec zobral. Ale nie spomienký na neho.

Si náš Hrdina. Pamätáme si na Teba.

***

Obrancovia Mariupola sú skutoční bojovníci, ktorí 86 dní zúfalo a nezištne bránili obkľúčené mesto Mariupol. Od prvého dňa plnej invázie ruskej federácie obrancovia Mariupola ukázali svetu svoju neuveriteľnú odvahu, silu vôle a túžbu po živote a slobode. Vďaka obrane mesta Ukrajina získala zbrane od partnerských krajín, preskupila jednotky v iných smeroch a pokračovala v oslobodzovaní ukrajinských území, ktoré okupovalo rusko. Bojovali aj popri prevahe nepriateľských síl bez dostatku munície, jedla, vody a spánku. V období  medzi 16. a 20. mája obrancovia Mariupola v závode Azovstaľ zložili zbrane a na príkaz najvyššieho ukrajinského vedenia išli do zajatia.

Obrancovia Mariupola. Príbehy nezdolných je spoločný projekt Infopost.media a Olenivka Families Community – spoločenstva rodín vojnových zajatcov, ktorí sa stali obeťami a zahynuli počas teroristického útoku v Olenivke v noci z 28. na 29. júla 2022.

Olenivka Families Community začala svoju činnosť v januári 2023 po tom, ako generálny tajomník OSN rozpustil misiu na vyšetrenie zavraždenia vojnových zajatcov v kolónii Olenivka. Spoločenstvo má viac ako sto členov.

Misia „Rodín Olenivky“ už navštívila Ženevu, aby sa stretla so zástupcami OSN a MVČK v ich sídle.

Teraz by sme chceli viac komunikovať so zahraničnými novinármi, hovoriť naživo so zahraničným obecenstvom, keďže téma teroristického útoku v Olenivke je v zahraničí takmer neznáma. Sme tiež ochotní podeliť sa o svoje svedectva s investigatívnymi novinármi, ľudskoprávnymi organizáciami a spolupracovať s OSINT komunitami. Zodpovedných chceme na medzinárodnej scéne postaviť pred súd.

Sme na sociálnych sieťach:
https://linktr.ee/olenivkafamilies 

🇺🇦 Ця публікація доступна також українською мовою: Захисники Маріуполя. Історії нескорених: «Сенсей» із безмежною любов’ю до танків

🇬🇧 This publication is also available in English: Defenders of Mariupol City. Stories by the invincible ones: a Sensei with his unfailing love for tanks

🇭🇺 Ez a kiadvány magyar nyelven is elérhető: Mariupol védői. A Rendíthetetlenek történetei: «Szenszej» a tankok iránti határtalan szeretetével

Infopost.Media