Volám sa Ksenia. Môj brat Igor zahynul počas hrozného teroristického útoku vo Volnovachskej kolónii č. 120 v Olenivke (Donecká oblasť). 

Celá naša rodina vždy žila v Melitopole, ktorý je teraz dočasne okupovaný ruskými vojskami. Igor miloval mesto a prežil v ňom celý svoj život. Mal rád aj náš dom, ktorý postavil náš starý otec a ktorý už bolo potrebné opravovať. Oprava nášho rodinného domu bola bratovým snom. Nikdy nechcel vojnu, dokonca by som povedala, že Igor a vojna sú nezlučiteľné veci. Ale miloval svoje mesto a svoju vlasť, takže keď stál pred voľbou: skončiť vojenskú službu, alebo pokračovať v azovskom pluku, zvolil si to druhé.

***

Azov ako rodina

Dňa 18. januára 2022, po novoročných sviatkoch, brat odišiel na výcvik do mesta Urzuf a tak v podstate nastúpil do služby v Azove. 

Na Igora veľmi zapôsobil prístup starších kamarátov v boji. Prijali nováčika do svojho bratstva ako rodinu. Starší „Azovčania“ sa s nováčikmi rozprávali, všetko im vysvetľovali a boli ako bratia. Viem, že si veľmi vážil svojich veliteľov a nikdy som od neho nepočula nič zlé na ich adresu alebo vo všeobecnosti na jeho kamarátov v boji.

V to hrozné ráno 24. februára 2022 sme s bratom nemali žiadny kontakt. Mohli sme sa iba domnievať, že sa nachádza v Mariupole, kde sa už začali kruté boje o mesto. Neskôr sa nám ozval, ale nikdy nepovedal veľa o tom, čo sa v meste deje a v akých podmienkach sa on a jeho kamaráti v boji nachádzajú. Nikdy sa nám nesťažoval na nedostatok jedla a vody, že nemôže ošetriť všetkých ranených. O hrôzach, ktoré sa diali na Azovstali, sme sa dozvedali najmä zo správ.

Naopak, Igor sa veľmi bál o svojich rodičov a mladšieho brata, ktorí boli v už obsadenom Melitopole. Zakaždým sa pýtal, či majú čo jesť. Keď sa rozprával s rodičmi, neustále ich povzbudzoval. So mnou bol úprimnejší a hovoril, že každý deň niečo priletí do Azovstale a nevie, či sa mu podarí odtiaľ dostať von. Veril však, že raz dôjde k deblokáde a že im naša armáda pomôže dostať sa zo závodu. Alebo že bude dohoda, ktorá im umožní opustiť závod a zachrániť si svoje životy. Igor jednoznačne tvrdil, že do zajatia nepôjde. Vravel, že sa radšej vyhodí do vzduchu granátom, ako by sa mal vzdať rašistom.

Prepustenie do zajatia

Dňa 16. mája 2022 sme uvideli prejav Redisa. Bolo jasné, že mariupolská posádka opúšťa Azovstal a ide do zajatia do ruskej federácii (názov krajiny Rusko/ Ruská federácia v tomto článku sú napísané s malým písmenom schválne. Od začiatku vojny významná časť ukrajinských autorov, novinárov aj obyčajných ľudí takýmto spôsobom zdôrazňujú svoju neúctu k nepriateľskému štátu, ktorý zaútočil na ich domovinu – pozn. prekl.). V tom čase sme si neboli istí, či Igor odišiel s ostatnými, pretože sa nám pred odchodom z Azovstale, ani počas toho neozval (naposledy sme kontaktovali 21. apríla). Naša rodina si pozrela všetky videá, ktoré ruská strana sprístupnila verejnosti, ale na žiadnom zo záberov sme ho nenašli.

Ten deň, keď sa začala evakuácia do zajatia, sme s napätím očakávali večerný príhovor prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Počas svojho vystúpenia zdôraznil, že ide o „evakuáciu do zajatia“ a že chlapi sú zo závodu prepustení pod garanciou medzinárodných organizácií, konkrétne OSN a MVČK. Dávalo nám to nádej, že nášho Igora čoskoro uvidíme. 

Ráno 29. júla 2022

Pamätám si ráno 29. júla 2022 – je to ráno, na ktoré nikdy nezabudnem. Teroristický útok v Olenivke sa nedalo predstaviť skôr, ako sa skutočne stal realitou. Mohla  som si predstaviť, že naši chlapci v zajatí prežívajú ťažké chvíle, ale aby ich zavraždili tak zákerne a strašne, bez zbraní a počas spánku, je to vrchol cynizmu. Fotografie a videá, ktoré sme videli ráno 29. júla, budem mať pred očami do konca života. 

Jednoducho som nemohla uveriť, že sa to stalo. Ako aj celá naša rodina, som bola v šoku a otupení. Vtedy sme s istotou nevedeli, či bol Igor v „kasárni 200“ a aký boj o spravodlivosť nás ešte len čaká.

Dňa 30. júla 2022 skoro ráno som natrafila na zoznamy zabitých a zranených počas útoku v Olenivke. Boli vyhotovené rašistami a už aj zverejnené na všetkých telegramových kanáloch. Našla som tam meno svojho brata. Nedokážem opísať emócie, ktoré som si v tej chvíli pocítila. Prepadla ma panika a nevedela som, čo ďalej, kam sa máme obrátiť. Písali sme všade – na koordinačný štáb, vojenskú jednotku, patronátnu službu Azovu, NIB, Červený kríž a ďalšie orgány. Všade nám povedali, aby sme počkali na presné informácie, že nám všetko oznámia. Zároveň nám povedali, aby sme neverili zoznamom rašistov lebo sú falošné. Vtedy som si ani nevedela predstaviť, že na výsledky DNA, či žije Igor alebo nie, budeme musieť čakať veľmi dlho. 

Žili sme v nádeji. Nádeji že Igor žije. Že v našej krajine prebehne spravodlivé vyšetrovanie, do ktorého budú zapojení aj medzinárodní experti. Že sa na nás nezabudne. Že útok bude uznaný ako teroristický na oficiálnej úrovni.

Život v chate

Dňa 10. októbra 2022 z Olenivky vrátili telá. Patronátna služba Azovu zjednotila v samostatnom chate všetkých príbuzných tých obrancov, ktorí sa pravdepodobne stali obeťami. Ako nám vysvetlili, naša krajina sa neopiera o zoznamy, ktoré zverejnila ruská  federácia. Na základe výpovedí tých, ktorí sa vrátili zo zajatia si vojenská jednotka vytvorila vlastný zoznam. Tak sme boli pridaní do spomínaného chatu.

Niekoľko mesiacov sme mlčky čakali na výsledky skúmania DNA-testu. Bolo nám povedané, že to nebude rýchly proces, pretože Ukrajina angažuje medzinárodných expertov, aby preskúmali telá, ktoré boli vrátené z Olenivky. 

Po tom ako 5. januára 2023 António Guterres rozpustil misiu na vyšetrenie zavraždenia ukrajinských vojnových zajatcov v Olenivke, bolo nám jasné, že musíme sa spojiť rodinami obetí teroristického útoku a samostatne prispieť k vyšetrovaniu. Tak sme sa zorganizovali do Spoločenstva rodín Olenivky. 

Odkedy naše spoločenstvo vzniklo, podarilo sa nám dosiahnuť určitej medializácie a naše aktivity prinášajú výsledky. Začiatkom apríla delegácia nášho spoločenstva navštívila kancelárie OSN a MVČK v Ženeve. Najviac ma zarazilo, že Ukrajina nepozvala medzinárodných expertov z OSN a Červeného kríža, aby preskúmali telá nájdené po teroristickom útoku v Olenivke. Celý čas sme mlčali, pretože sme si boli istí, že naša vláda robí všetko pre náležité vyšetrenie tragédie, ale ukázalo sa, že okrem príbuzných nikomu to nie je potrebné.

Stále máme pred sebou veľa práce: získať späť vojnových zajatcov, ktorí dostali zranenia počas útoku, zabezpečiť, aby bol útok oficiálne uznaný za teroristický a aby tí, ktorí nariadili isť do zajatia pod zárukou nezabudli na Olenivku. Chcem spravodlivé vyšetrenie tejto tragédie. 

Naše nádeje, že Igor by mohol útok prežiť sa nesplnili. Veľmi dlho sme čakali na výsledky DNA, moja mama volala vyšetrovateľovi a patronátnej službe najmenej dvakrát do týždňa, a podľa výsledkov vyšetrenia sme nemali žiadnu zhodu. 23. mája 2023 (viac ako pol roka po vrátení tiel) mojej mame zavolali z patronátnej služby: „Kedy si zoberiete telo na pohreb? Mali ste už dve zhody.“

***

Obrancovia Mariupola sú skutoční bojovníci, ktorí 86 dní zúfalo a nezištne bránili obkľúčené mesto Mariupol. Od prvého dňa plnej invázie ruskej federácie obrancovia Mariupola ukázali svetu svoju neuveriteľnú odvahu, silu vôle a túžbu po živote a slobode. Vďaka obrane mesta Ukrajina získala zbrane od partnerských krajín, preskupila jednotky v iných smeroch a pokračovala v oslobodzovaní ukrajinských území, ktoré okupovalo rusko. Bojovali aj popri prevahe nepriateľských síl bez dostatku munície, jedla, vody a spánku. V období  medzi 16. a 20. mája obrancovia Mariupola v závode Azovstaľ zložili zbrane a na príkaz najvyššieho ukrajinského vedenia išli do zajatia.

Obrancovia Mariupola. Príbehy nezdolných je spoločný projekt Infopost.media a Olenivka Families Community – spoločenstva rodín vojnových zajatcov, ktorí sa stali obeťami a zahynuli počas teroristického útoku v Olenivke v noci z 28. na 29. júla 2022.

Olenivka Families Community začala svoju činnosť v januári 2023 po tom, ako generálny tajomník OSN rozpustil misiu na vyšetrenie zavraždenia vojnových zajatcov v kolónii Olenivka. Spoločenstvo má viac ako sto členov.

Misia „Rodín Olenivky“ už navštívila Ženevu, aby sa stretla so zástupcami OSN a MVČK v ich sídle.

Teraz by sme chceli viac komunikovať so zahraničnými novinármi, hovoriť naživo so zahraničným obecenstvom, keďže téma teroristického útoku v Olenivke je v zahraničí takmer neznáma. Sme tiež ochotní podeliť sa o svoje svedectva s investigatívnymi novinármi, ľudskoprávnymi organizáciami a spolupracovať s OSINT komunitami. Zodpovedných chceme na medzinárodnej scéne postaviť pred súd.

Sme na sociálnych sieťach:
https://linktr.ee/olenivkafamilies 

🇺🇦 Ця публікація доступна також українською мовою: “Коли будете забирати тіло? У вас було два збіги”. Історія Ігора, захисника з Азовсталі

🇬🇧 This publication is also available in English: “Whenever are you going to take the body? You have had two check-ups confirmed already”. The story of Ihor, a defender from AzovStal

🇭🇺 Ez a kiadvány magyar nyelven is elérhető: “Mikor fogják elvinni a holttestet? Két DNS egybeesés volt.” Igor, az Azovstal védőjének története

Infopost.Media