„Aby si mladí v slovenských rodinách pamätali svoje korene“.— Jana Dudaš o činnosti orgnizácie Dôvera a živote slovenskej národnej komunity počas Veľkej vojny
24 augusta, 2024
Už dva roky je časť bojovníkov Azova, ktorí opustili Azovstaľ v máji 2022, v ruskom zajatí. Po príslušnom rozkaze sa vzdali do zajatia so zárukami bezpečnosti a prepustenia o niekoľko mesiacov.
Z podzemia oceliarne Azovstaľ vtedy vyšlo 2 349 ukrajinských vojakov. Bojovníkov Azova odtiaľ odviezli do Olenivskej kolónie č. 120 v Doneckej oblasti. Práve tu došlo v noci na 29. júla 2022 k výbuchom a požiaru v kasárňach so zajatými bojovníkmi Azov, pri ktorom zahynulo najmenej 54 vojakov a viac ako 100 bolo zranených.
Podľa verzie ukrajinských vyšetrovateľov a Úradu vysokého komisára OSN útok na kolóniu pre vojnových zajatcov, ak sa taký v skutočnosti udial, bol zo strany Donecka. Aj preto je podľa Ukrajiny za smrť bojovníkov Azova vo väzenských kasárňach zodpovedná Ruská federácia.
Ak je však pre Ukrajincov na tejto tragédii zjavná vina okupačných ruských vojsk, obyvateľstvo susedných krajín informáciu nevníma tak jednoznačne. Postoj Slovákov, Maďarov a Poliakov voči Azovu je predovšetkým ovplyvnený vysielaním ruskej propagandy v informačnom priestore ich krajín.
Porozprávali sme sa s niekoľkými obyvateľmi Slovenska, Maďarska a Poľska, aby sme pochopili, ako vnímajú jednu z najznámejších jednotiek Obranných síl Ukrajiny. Opýtali sme sa ich, čo vedia o teroristickom útoku v zajateckej kolónii.
Kristína, Slovensko
O pluku Azov viem, že po ruskej anexii Krymu sa pridali a pomáhali ukrajinským ozbrojeným silám. Ak si dobre pamätám, oslobodzovali Mariupol [v júni 2014 – ed.]. Na druhej strane sú spájaní s krajne pravicovými postojmi, ale neviem posúdiť, či je to tak alebo nie. Viem len, že tento argument často znie zo strany Ruska.
V súčasnej vojne zohrali kľúčovú úlohu aj pri obrane Mariupolu, ale viac k tomu asi neviem povedať.
Počula som o Azovstale, o vojakoch, ktorí sa ukrývali v tejto oceliarni (myslím, že tam boli aj vojaci z pluku Azov) počas boja a v Mariupole. Neviem, ako dlho tam boli, ale v médiách sa o tom hovorilo dosť široko. A to som nevedela, že niektorí z nich sú stále v zajatí. To ma však neprekvapuje, keďže zrejme veľa ukrajinských vojakov je už dlhší čas v ruskom zajatí.
A o teroristickom útoku v ruskej zajateckej kolónii v Olenivke, žiaľ, viem veľmi málo.
Martin, Bratislava
Už viac ako 10 rokov nesledujem slovenské médiá, iba zahraničné – DW, The Guardian, ISW map Ukraine, Ukraine map live a twz.com, vojenské správy a stavy. O pluku Azov trochu viem, ale o útoku na Olenivku nie. Pluk Azov má pošramotenú povesť pre spojenie s neonacizmom. Tak sú tu vnímaní. Odvtedy prešlo takmer 2 roky [od začiatku obrany v Azovstale], každý deň prináša čerstvé správy z frontu. Kto si dnes spomenie na Mariupol, keď je pre Ukrajinu ťažké udržať obranu na celom fronte? Viem, že Azov sa reformoval a od jesene 2023 pokračuje v boji. Ale pochádzajú z pluku, ktorý existoval predtým, a zlá povesť zostala.
Verím, že zbrojársky priemysel sa v EÚ už rozbieha a ruská ekonomika sa čoskoro začne rúcať… Bohužiaľ my teraz máme Fica [predseda vlády SR Robert Fico], a preto vám skôr škodíme ako pomáhame. Tým samozrejme škodíme aj sebe…
Stanislava Harkotová, novinárka
Slováci toho veľa o Azove nevedia. Myslím si, že každý človek sledujúci dianie na Ukrajine pozná názov tejto jednotky, no nie každý však pozná pozadie.
Týchto ľudí by som rozdelila do niekoľkých skupín. Sú ľudia, ktorí považujú Azov za hrdinov. Myslím, že hlavne kvôli príbehu Mariupola a Azovstali. Ďalší môžu vnímať Azov dosť kontroverzne pre ich radikálny nacionalizmus. Ale chápu, že ukrajinský nacionalizmus je ostro proti Rusku a v prípade ruskej agresie proti Ukrajine je jednotka ako Azov prirodzeným javom. Pre nich je to však stále kontroverzné, keďže Slovensko vníma pravicové hnutia negatívne vzhľadom na svoju vlastnú históriu. A tretia skupina Slovákov vníma Azov veľmi negatívne pre naratív o nacistoch, vytváraný Ruskom od roku 2014.
Podľa mňa ľudia nepoznajú detaily, ktoré súvisia s jednotkou, pretože doteraz bolo o Azove na Slovensku málo informácií. Typickým príkladom môže byť teroristický útok v Olenivke. Pýtala som sa na to ľudí na svojej stránke na Instagrame (Stanislava má viac ako 4,7 tisíc sledovateľov). Aby ste boli v obraze, odoberajú ma väčšinou ľudia, ktorí sledujú tému Ukrajiny. 76 % z 530 hlasujúcich netušilo, čo sa v Olenivke stalo.
Karolina Romanovska, zástupkyňa a predsedkyňa Asociácie poľsko-ukrajinského zmierenia
Obrancovia Azovstali hrdinsky bránili veľmi dlho, potom ich zajali Rusi. Niektorých vojakov oslobodili výmenou za ruských vojnových zajatcov, no mnohí z nich sú stále v zajatí.
Na internete som videla transparenty s nápisom „Prepustite obrancov Azova“. Som presvedčená, že je nevyhnutné urobiť všetko pre oslobodenie zvyšku ukrajinských vojakov.
Mihály Olag, učiteľ, dobrovoľník spoluzakladateľ iniciatívy Kŕmidlo pre zakarpatských Šarkánov
Vnímanie jednotky Azov je dnes v Maďarsku dvojaké. Je všeobecne známe, že sa jednotka v súčasnosti veľmi líši od jednotky pred rokom 2014. Vedia to však len odborníci alebo tí, ktorí serióznejšie sledujú vojnové udalosti, a takých je menšina. Ruská propaganda, ktorá je v Maďarsku výrazne prítomná, nezabúda však ani na príslušnosť do roku 2014 ku krajnej pravici. Žiaľ, kým táto primitívna propaganda zostane silná, bude existovať dvojité vnímanie Azova.
Na boje na Azovstale častejšie spomínajú aj tí, ktorí serióznejšie sledujú vojnové udalosti. Pamätám si, že som deň čo deň sledoval udalosti, spomínam si na fosforové útoky Rusov. Videá dostupné na internete boli šokujúce. Pamätáme si ukrajinské zásobovacie a evakuačné misie vrtuľníkov, ktoré boli hrdinské, no bohužiaľ si vyžiadali aj obete. Pamätáme si ruské bombardovanie, voje a napokon vzatie do zajatia. Bolo to veľmi smutné sledovať.
Na udalosti v Olenivskom zajateckom tábore pre si môžu spomenúť aj tí, ktorí sledujú serióznejšie vojnové udalosti. Aj my si pamätáme tieto zábery. Vieme, že vojnoví zajatci vôbec nemohli byť umiestnení tak blízko k frontovej línii, bolo to jednoznačne v rozpore s medzinárodnými dohovoromi.
***
Obrancovia Mariupola sú skutoční bojovníci, ktorí 86 dní zúfalo a nezištne bránili obkľúčené mesto Mariupol. Od prvého dňa plnej invázie ruskej federácie obrancovia Mariupola ukázali svetu svoju neuveriteľnú odvahu, silu vôle a túžbu po živote a slobode. Vďaka obrane mesta Ukrajina získala zbrane od partnerských krajín, preskupila jednotky v iných smeroch a pokračovala v oslobodzovaní ukrajinských území, ktoré okupovalo rusko. Bojovali aj popri prevahe nepriateľských síl bez dostatku munície, jedla, vody a spánku. V období medzi 16. a 20. mája obrancovia Mariupola v závode Azovstaľ zložili zbrane a na príkaz najvyššieho ukrajinského vedenia išli do zajatia.
Obrancovia Mariupola. Príbehy nezdolných je spoločný projekt Infopost.media a Olenivka Families Community – spoločenstva rodín vojnových zajatcov, ktorí sa stali obeťami a zahynuli počas teroristického útoku v Olenivke v noci z 28. na 29. júla 2022.
Olenivka Families Community začala svoju činnosť v januári 2023 po tom, ako generálny tajomník OSN rozpustil misiu na vyšetrenie zavraždenia vojnových zajatcov v kolónii Olenivka. Spoločenstvo má viac ako sto členov.
Misia „Rodín Olenivky“ už navštívila Ženevu, aby sa stretla so zástupcami OSN a MVČK v ich sídle.
Teraz by sme chceli viac komunikovať so zahraničnými novinármi, hovoriť naživo so zahraničným obecenstvom, keďže téma teroristického útoku v Olenivke je v zahraničí takmer neznáma. Sme tiež ochotní podeliť sa o svoje svedectva s investigatívnymi novinármi, ľudskoprávnymi organizáciami a spolupracovať s OSINT komunitami. Zodpovedných chceme na medzinárodnej scéne postaviť pred súd.
Sme na sociálnych sieťach:
https://linktr.ee/olenivka.community
***
Obrancovia Mariupola. Príbehy nezdolných: «Sensei» s bezhraničnou láskou k tankom
Od zdravotného postihnutia k dobrovoľníctvu. Od dobrovoľníctva k obrane Ukrajiny. Toto je krátky životný príbeh Vladyslava „Senseia“ Šelomienka, ktorý napriek zraneniu nezradil svoj sen a vrátil sa k tankom.
Obrancovia Mariupola. Príbehy nezdolných: Sobáš na diaľku, zajatie a neistota
Príbeh manželky jedného z obrancov Azovstalu, ktorá je stále v ruskom zajatí. Príbeh o zajatí, teroristickom útoku a listoch do neznáma.
„Kedy si zoberiete telo? Mali ste už dve zhody.“ Príbeh Igora – obrancu z Azovstale
„V to hrozné ráno 24. februára 2022 sme s bratom neboli v kontakte. Mohli sme sa len domnievať, že sa nachádza v Mariupole, kde sa už začali urputné boje o mesto.“
Infopost.media
Titulná fotografia: Dmytro Kozatskyi
