Shelter, vzdelávanie a zachovanie identity: ako v Užhorode funguje rómska charitatívna nadácia

Podľa odhadov mimovládnych organizácií, o ktoré sa Štátna služba pre etnopolitiku a slobodu svedomia opiera, žilo pred vojnou na Ukrajine 200 až 400-tisíc Rómov. Hlavnými oblasťami kompaktného osídlenia Rómov boli Zakarpatsko a Odesa. Značný počet z nich však žil aj v Doneckej a Charkovskej oblasti, ktoré sa ako prvé dostali pod nepriateľské ostreľovanie, okupáciu alebo hrozbu.

Intolerancia voči etnickým skupinám, ktorá sa prejavila najmä počas okupácie, väčšinou izolovaný spôsob života urobil Rómov v tejto situácii ešte zraniteľnejšími, a tak sa značná časť z nich presťahovala na západ Ukrajiny. Často boli tieto presuny v preplnených vlakoch, pod paľbou, bez majetku a s celými rodinami či osadami.

My sme sem prišli v roku 2022. Najprv sme cestovali autobusom, potom evakuačným vlakom. Skončili sme na železničnej stanici, hovorí Rómka Vira, ktorá už druhý rok býva v sheltri charitatívnej nadácie Blaho v Užhorode. Tam sme sa stretli s Eleonórou Ivanovnou, ktorú už v tom čase poznali všetci dobrovoľníci, ktorí na stanici pracovali a zaoberali sa ubytovaním evakuovaných. Tak sme sa ocitli v tomto sheltri. Môj manžel mal hypertenziu, preto okamžite išiel do nemocnice.

Charitatívny shelter v jednej z užhorodských štvrtí, kompaktne obývanej rómskou komunitou, poznajú nielen v meste. Na začiatku vojny sa stal útočiskom pre rómske rodiny, ako aj pre ďalších Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. Kontakty na jeho zakladateľku Eleonóru Kulcharovú posúvali medzi sebou návštevníci aj dobrovoľníci, ktorí sa zaoberali evakuáciou vo východných mestách, ubytovaním vo Ľvove atď.

Rozhodli sme sa porozprávať sa s predsedkyňou nadácie a vedúcou sheltru o tom, aké je to riešiť ubytovanie Rómov z rôznych častí Ukrajiny, ako sa dalo hľadať spoločnú reč v „medzinárodnom“ hosteli, aké oblasti pomoci sú dnes podporované a ako sa Rómom darí adaptovať sa na novom mieste so zachovaním svojej kultúrnej identity.

Veľmi veľa sme pomáhali od začiatku a pomáhame aj dnes. Budeme pomáhať presídleným ľuďom, vojakom vo všetkom, ako sa len dá až do konca. A pomáhame nielen Rómom, pretože nie je rozdiel, či si Ukrajinec, Róm alebo iná národnostná menšina. Vojna zasiahla všekých, vraví  pani Eleonóra.

O vzniku myšlienky hostelu pre národnostné menšiny

Na štvrtý deň invázie som išla na železničné stanice v Užhorode a uvidela som veľa Rómov s malými deťmi, ktorí nechápali, čo majú robiť ďalej. Od tohto dňa shelter, ktorý sme založili, prijíma núdznych, poskytuje im bezplatný útulok, bezplatné stravovanie trikrát denne, hygienu, psychologické služby, arteterapiu s deťmi. A stále v tom pokračujeme.

Zároveň podľa slov pani Eleonóry počas celej doby fungovania shelter prijímal nielen Rómov, ale aj Ukrajincov, žili tu aj Azerbajdžanci, Gruzínci, Gréci. Teraz je tu ubytovaná jedna osoba z Turecka.

Prvý rok vojny sme takmer nespali. Na stanici ma všetci poznali, mnohí mali moje telefónne číslo a neustále niekto volal, že prišli Rómovia, či sa dá niekoho ubytovať. Alebo či sa nájdu miesta aj pre obyčajnú ukrajinskú rodinu. Volali nielen z Užhorodu, ale aj zo Ľvova a dokonca aj zo Zaporižžia, aby poslali ľudí priamo k nám.

Momentálne v sheltri žije asi 80 ľudí. Stále však potrebujú podporu, keďže väčšina sa nemá kam vrátiť alebo je to stále nebezpečné.

Počas svojej existencie náš shelter prijal okolo 2700 ľudí. Orientačne, keďže sme najprv prijali každého bez registrácie, tým pádom sme presné číslo nefixovali. Ak hovoríme o percentuálnom pomere, tak asi 70 % našich príjemcov boli Rómovia, zvyšných 30 % boli inej národnosti.

Podľa pravidiel sheltru má každý, kto tu býva, rozvrh výpomoci v kuchyni. Pracovníci si podľa Eleonóry robia harmonogram, aby Rómovia mohli spolupracovať s ostatnými hosťami sheltru, aby mohli viac komunikovať a spoznávať sa.

Foto: Hanna Dumanska, Zaporižžia

Pani Hanna prišla do Užhorodu zo Zaporižžia presne pred rokom s dcérou a vnukom.

Prvé, čo na mňa po príchode na Zakarpatsko spravilo dojem, boli ľudia. Sedela som na brehu rieky a nemala som kam ísť.  Vtedy začali prichádzať ľudia a pýtali sa, ako môžu pomôcť. Tak sme našli miesto na nocľah. Toto je to naše štvrte ubytovanie. Naše potreby sú teraz minimálne, hlavné je mať strechu nad hlavou.

Dcéra pani Hanny si momentálne hľadá prácu a jej vnuk už začal navštevovať miestnu škôlku.

Dva hlavné stereotypy o Rómoch

Najväčším stereotypom o Rómoch, ktorému musí podľa Elenory Kulchar neustále čeliť, je, že Rómovia nechcú pracovať a nechcú študovať.

 Už od roku 2014 nám perfektne funguje predškolská príprava. Deti k nám prichádzajú s nulovými znalosťami, ich rodiny žijú v takzvaných kompaktných osadách bez akýchkoľvek podmienok. Ale tieto deti sa chcú učiť. Na predškolskú výchovu prijímame väčšinou 6-7-ročné deti, no sú výnimky aj u 9-ročných, ak v nich vidíme želanie učiť sa. Za 7 mesiacov tieto deti zvládnu predškolský program, ktorý sa v bežných materských školách absolvuje za tri roky, hlavná vec je správny prístup.

Keď nadácia začala s predškolskou prípravou, v prvých dňoch sa nenašla ani jedna rómska rodina, ktorá by tam chcela poslať svoje deti.

Tak sme vyhrnuli rukávy a išli sme do táboru. Každej rodine sme 10-15 minút vysvetľovali, prečo je vzdelávanie deťom nevyhnutné, ako im môže zmeniť život, uvádzali sa príklady úspešných Rómov. Pokračovalo to dva a pol roka. Teraz už máme dohody so školami, ktoré prijímajú absolventov nášho predškolského zariadenia. Sú to bežné ukrajinské školy a takzvané „maďarské“ školy (s vyučovacím jazykom maďarským, – pozn. red.). Existujú aj dve segregované školy výlučne pre rómske deti, ktoré sa nachádzajú v blízkosti miest kompaktnej rómskej osady. Obe sú štátne a štátom podporované.

Podľa nadácie je Rómom na Ukrajine ťažké nájsť si prácu pre neustále predsudky a neznalosť rómskeho obyvateľstva.

Áno, Rómovia sú chudobný národ, ale to, že nie sú pracovití, je mýtus. Ak sa v súčasnosti prejdete okolo štvrti, v ktorej teraz žijú mladí Rómovia, môžete vidieť rozostavané alebo už postavené nové domy. Peniaze na toto bývanie Rómovia zarobili v zahraničí. Ostáva teda dúfať, že si vláda vypočuje hlas Rómov a poskytne im viac pracovných príležitostí.

 Foto: Romeš, Sloviansk

Romeš bol evakuovaný do Užhorodu zo Slovianska. V nadácii pomáha udržiavať poriadok, no jeho hlavnou úlohou je pripravovať bezplatné obedy pre školákov. Do Užhorodu išiel s rodinou cielene: v Sloviansku vedeli o nadácii a sheltri a hneď posunuli kontakty. Na Zakarpatsko sa presťahoval s bývalou manželkou a synom.

Doma som robil cukrára, hral futbal, zarábal 10-12-tisíc hrivien. Ale keď začala vojna, začali lietať rakety, dokonca aj náš dvor, ktorý mal tri domy, jednoducho zmizol.

Spôsob života Rómov v Užhorode a Slovjansku sa podľa Romeša výrazne líši a to ovplyvňuje možnosti zachovania vlastnej identity. Ak v Zakarpatsku žijú Rómovia hlavne v samostatných osadách, tak na východe Ukrajiny bývajú prevažne v bytoch po celom meste. Kultúrne a náboženské tradície sa vo východných mestách neprenášajú v rámci komunity, ale v rámci rodiny, pričom samotní Rómovia sú viac integrovaní do miestnej spoločnosti.

Aj samotná nadácia, ktorú riadi Eleonóra Kulchar, plánuje rozvíjať príležitosti pre budúcnosť Rómov.

Keďže priestory, v ktorých sa náš shelter nachádza, sú prenajaté, naším ďalším krokom bola kúpa samostatnej budovy s podporou západných partnerov. Plánujeme tam spustiť sociálno-rozvojový, vzdelávací a športový areál. Jeho kapacita bude pre približne 70 stálych obyvateľov a medzi potenciálnym obyvateľmi sa opäť zameriavame nielen na Rómov, ale aj na všetkých, ktorí to potrebujú

„Rómska“ stratégia napokon zafungovala

V súčasnosti je na podporu rómskej komunity na Ukrajine zavedená takzvaná „rómska“ stratégia do roku 2030. Stratégia existovala aj predtým, teraz je však i napriek vojne podporovaná skutočným financovaním.

Stratégiu na podporu realizácie práv a príležitostí osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine v ukrajinskej spoločnosti na obdobie do roku 2030 schválil  Kabinet ministrov koncom júla 2021. V marci 2022 bola pozastavená z dôvodu invázie Ruska na Ukrajinu.

Ukrajinská vláda však už v júli 2023 obnovila „rómsku“ stratégiu a prispôsobila ju novej realite vojny s Ruskou federáciou. Okrem toho vypracovali plán opatrení na roky 2024-2025, ktoré sú zamerané najmä na riešenie sociálnych a každodenných problémov ukrajinských Rómov, zdravotnú starostlivosť a boj proti diskriminácii. S rozvojom tejto národnostnej menšiny sú však spojené dôležité oblasti: prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, zamestnávanie Rómov a zabezpečenie kultúrnej a jazykovej identity rómskej národnostnej menšiny.

Jednou z podmienok vstupu Ukrajiny do Európskej únie je adaptácia a socializácia rómskeho národa. Preto by mala vláda vynaložiť úsilie, je si istá Eleonóra Kulchar. Napríklad v odbornom a technickom vzdelávaní národnostných menšín nemôže nastať pokrok, ak nezačneme od základnej úrovne a nebudeme sa snažiť skvalitniť predškolské a stredoškolské vzdelávanie. To znamená, že prístup by mal byť komplexný, so zapojením do procesov vlády na miestnej a regionálnej úrovni.

Podľa nej je teraz otvorenosť voči rómskej otázke na úrovni OSN a ďalších významných medzinárodných organizácií. Ale záujem musí byť aj na miestnej úrovni.

Jednoduchou a zároveň bolestivou otázkou je legalizácia pozemkov rómskych osád. Rómovia tam žijú už 60 – 100 rokov, no väčšina si stále nevie sprivatizovať pozemky ani zaviesť vodu do svojich domovov. A to v čase, keď sa na rovnakom území bez prekážok stavajú čerpacie stanice pohonných hmôt.

REYN a skúsenosti susedov s politikou pre národnostné menšiny

Ukrajina sa stala 11. krajinou, ktorá sa pripojila k medzinárodnej sieti REYN (raný rozvoj rómskych detí). A všetky štáty, ktoré sú súčasťou siete, sa tak či onak snažia o skorý a vzdelávací rozvoj rómskych detí.

Z môjho pohľadu v tomto smere je najaktívnejšie Maďarsko, vraví Eleonóra. Na Ukrajine pred vojnou program REYN-Ukrajina fungoval v šiestich mestách, teraz sa pre vojnu činnosť v Charkove a Donecku zastavila a program funguje už len v Užhorode, Odese, Čerkasoch a čiastočne vo Ľvove.

Programy raného rozvoja  pracujú s mladými rómskymi rodinami s deťmi od narodenia. Na Ukrajine existuje smer práce s deťmi od 2 do 5 rokov — ide o skupinovú prácu s deťmi aj rodičmi. Nakoľko vo väčšine prípadov sa rodičia nikdy nepodieľali na vývoji detí a nerozumejú tomu, čo majú robiť.

Potvrdzujú to správy Rady Európy, v ktorých sa uvádza, že rómske ženy a dievčatá zaostávajú v školskej dochádzke, gramotnosti a zamestnanosti.

Ak sa vrátime k Maďarsku, podľa Ústredného štatistického úradu KSH sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 2022 k rómskej národnosti prihlásilo takmer 210-tisíc ľudí.

Pri posledných sčítaniach obyvateľstva v Maďarsku čoraz menej ľudí uvádza svoj rómsky pôvod. Svedčí to o zvýšení stupňa ich sociálnej integrácie, no má to aj opačnú stránku – zmenu identity.

Цей матеріал доступний українською: Шелтер, освіта і збереження ідентичності: як в Ужгороді працює ромський благодійний фонд

Infopost.media