Analytika 14 marca 14:25

Milión vysídlených ľudí a historická jednota Ukrajincov: čo dosiahol Putin vojnou proti Ukrajiny

24. februára o piatej hodine ráno začala Ruská federácia útok na Ukrajinu pod zámienkou „ochrany ľudí pred genocídou kyjevského režimu“. Ozbrojená invázia ruských vojsk sa uskutočnila vo všetkých smeroch vrátane úseku hranice s Bieloruskom a administratívnej hranice s Autonómnou republikou Krym.

Raketové údery zasiahli takmer všetky regióny Ukrajiny. Rusko odpálilo rakety na vojenské základne, letiská a strategické zariadenia. Na viaceré úseky hraníc sa dostala aj vojenská technika od tankov až po raketomety Grad. Na bieloruskej strane ruské jednotky narušili hranice pomocou tankov a v Čiernom mori boli zaznamenané neidentifikované plavidlá, ktoré sa pohybovali smerom k Ukrajine.

Ruský prezident Vladimír Putin v príhovore k ruskému ľudu uviedol, že sa „rozhodol pre špeciálnu vojenskú operáciu“. Operáciu označil za zameranú na ochranu ľudí, ktorí boli údajne osem rokov vystavení zneužívaniu a genocíde zo strany ukrajinskej  vlády.

1126534
Photo: UNIAN

V ten istý deň bolo na Ukrajine vyhlásené stanné právo a minister obrany Oleksij Reznikov vyzval všetkých, ktorí sú schopní a ochotní držať zbrane, aby vstúpili do radov územnej obrany. Neskôr sa stala významnou súčasťou národného odboja. Rady na zápis do územnej obrany na Ukrajine sa v nasledujúcich dňoch počítali na tisíce.

Ozbrojená ofenzíva Ruska

V prvú noc po ruských raketových útokoch zahynulo na Ukrajine viac ako 40 vojakov. Prvá noc vojenskej agresie si vyžiadala aj životy 10 civilistov. V prvý deň bojov zasiahli ruské rakety aj civilné ciele – pri ostreľovaní nemocnice v Doneckej oblasti zahynuli štyria civilisti a šesť zdravotníkov bolo zranených. V nasledujúcich dňoch boli zasiahnuté obytné budovy v Kyjeve a regiónoch Žitomír, Charkov, Černihiv, Sumy, Cherson a ďalších ukrajinských mestách.

Pri ostreľovaní materských škôl v meste Ochtyrka a ďalších civilných objektoch zahynulo v priebehu 15 dní vojny na Ukrajine 41 detí a 78 ďalších bolo zranených.

Mestá Ščasťa a Stanycja Luhanska v Luhanskej oblasti sa ocitli na pokraji humanitárnej katastrofy. Osady sú obsadené a zničené. Ruské vojská ich takmer zrovnali so zemou. Z mesta Volnovacha v Doneckej oblasti a mnohých ďalších miest nezostalo prakticky nič.

Tieto a ďalšie ruské zločiny sa stali podkladom proti Rusku pre konanie Medzinárodného trestného súdu v Haagu vo veci genocídy. Hlavný prokurátor súdu Karim Khan uviedol, že pozoruje dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti.

Demoralizovaná „vysoko technologická“ armáda Kremľa

Ruská armáda, ktorú Kremeľ označil za jednu z najmodernejších na svete, sa však po odboji na Ukrajine ukázala ako nedostatočne vyzbrojená a demoralizovaná. Ruská armáda pocítila odpor nielen ukrajinskej armády, ale aj územnej obrany a bežných občanov a dala sa do zajatia celými jednotkami.

Okrem toho sa v ruskej armáde masovo šíri dezercia. Okupanti dokonca utekajú z vojska cestou na Ukrajinu. Jediným odstrašujúcim faktorom pre vzdanie sa je v Rusku trestná zodpovednosť za útek a dezerciu.

Medzi ruskými vojnovými zajatcami bolo dosť vojakov brannej povinnosti, ktorí sa podľa nich zúčastňovali na cvičeniach a údajne nevedeli o invázii svojich jednotiek na Ukrajinu.

УНІАН
Foto: UNIAN

Reakcia sveta na barbarské konanie Kremľa

 Svetové spoločenstvo v prvý deň vojenskej invázii  odsúdilo konanie Kremľa. Ukrajinu podporilo 48 štátov a päť medzinárodných organizácií. Dokonca aj politici označovaní za „Putinových priateľov“ kritizovali rozhodnutie invázii na Ukrajinu. Prvýkrát po ôsmich rokoch odsúdil ruskú agresiu aj český prezident Miloš Zeman, známy svojimi proruskými názormi.

 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg reagoval na Putinove kroky slovami:

„Teraz by sme sa mali všetci postaviť proti ruskej invázii. Chceme, aby ste počuli, že nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby Rusko ovládlo Ukrajinu.

Ruská agresia v NATO bola označená za nevyprovokovanú, neopodstatnenú a hrubo porušujúcu medzinárodné právo vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu atď. Obvinenia boli vznesené aj voči Bielorusku.

Generálny tajomník NATO zároveň jasne uviedol, že na Ukrajine určite nebudú žiadne jednotky NATO.

Následne sa celosvetové odsúdenie zmenilo na konkrétne sankcie, ktoré výrazne zasiahli ruskú ekonomiku. Akcie ruských spoločností klesli na rekordne minimum, takmer všetky krajiny uzavreli svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá a mnohé banky boli odrezané od systému SWIFT.

Tlak zo Západu pocítili aj bežní Rusi: väčšina svetových značiek opustila ruský trh, používatelia boli odpojení od populárnych servisov, ako sú PayPal na prevody peňazí alebo Netflix, a ich úspory sa výrazne znehodnotili. Okrem toho v krajine prestali pôsobiť spoločnosti Visa a Mastercard.

Фото: Jens Stoltenberg / Facebook
Foto: Jens Stoltenberg / Facebook

Ruská vojenská divokosť hrozí jadrovým nebezpečenstvom

Koncom prvého dňa bojov na Ukrajine sa ruskej armáde napriek obrane ukrajinskými ozbrojenými silami podarilo obsadiť jadrovú elektráreň v Černobyle.

Ukrajina 25. februára informovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o skutočnej strate kontroly nad jadrovými a radiačnými zariadeniami v zóne vylúčenia a o zvýšení radiačného pozadia v dôsledku obsadenia elektrárne ruskými okupantmi.

V noci 27. februára ruské jednotky uskutočnili paľbu po skladoch rádioaktívneho odpadu v Kyjeve. Strely však nezasiahli miesto na likvidáciu rádioaktívneho odpadu a k odtlakovaniu skladiska nedošlo.

V noci 4. marca ruská armáda zo všetkých strán ostreľovala Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu v Európe. Ako povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „žiadny štát okrem Ruska nikdy nestrieľal jadrové energo bloky“. Následne miesto jadrovej elektrárne obsadila ruská armáda.

Kvôli požiaru v elektrárni, spôsobenému  ostreľovaním Rusmi, MAAE previedli svoje Centrum pre incidenty a núdzové situácie do režimu nepretržitého reagovania. Okrem šiestich energetických blokov elektrárne sa v jej areáli nachádza aj skladisko vyhoreného jadrového paliva, v ktorom je približne 150 kontajnerov.

Фото: скрін відео
Foto: snímka videa

Život v podzemí – Kyjevčania žijú a rodia v bombových krytoch

Celých 15 dní vojny sa ľudia v Kyjeve museli neustále ukrývať v protileteckých krytoch, podzemných garážach a staniciach metro. Niektoré z nich už boli premenené na nemocnice a stali sa z nich pôrodnice pre novorodencov. Počas vojny sa tak narodilo viac ako 390 detí, z ktorých niektoré uzreli svoje prvé svetlo v bombovom kryte.

Okrem dôležitých vecí sa však obyvatelia Kyjeva museli počas dlhého nachádzania sa v úkrytoch postarať aj o svoj voľný čas. Aby si udržali morálku, spievajú. Jednou z piesní, ktoré sa spievajú v kyjevských suterénoch, je neoficiálna hymna hlavného mesta – „Ako ťa nemilovať, môj Kyjev“.

Mtrk Misto Facebook
Foto: MTRK Misto / Facebook

Vlaky života: Zakarpatsko sa stalo uzlom vlakov s migrantmi do Európy

Krajské centrum Zakarpatska denne prijíma okolo 10 vlakov s vnútorne vysídlenými osobami z miest, kde sa bojuje. Od začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu na Zakarpatsku zostalo okolo 70 tisíc ľudí. Ukrzaliznytsya (štátna železničná spoločnosť) zriadila na železničnej stanici stredisko pre dopravu humanitárneho nákladu a dobrovoľníci a zástupcovia mestskej rady sú v službe 24 hodín denne. Pomáhajú prichádzajúcim ľudom s jedlom a pitím a koordinujú ich pri hľadaní ubytovania alebo ďalšej cesty.

Značný počet Ukrajincov a cudzincov, ktorí sa snažili vycestovať do susedného Maďarska, Poľska, Slovenska a Rumunska, museli stáť v radoch na hraničných prechodoch od 12 do 60 hodín. Celkovo utieklo pred vojnou zo západných hraníc Ukrajiny približne 1,7 milióna civilistov.

 Pre tých, ktorí sa rozhodli zostať v najzápadnejšej oblasti Ukrajiny boli rozmiestnené humanitárne štáby. Koordinujú dočasné umiestňovanie, organizujú stravu a pomáhajú so všetkým, čo potrebujú komunity v regióne.

Prichádzajúcich ľudí je toľko, že v regióne prakticky nie je k dispozícii žiadne ubytovanie – všetky hotely, nájomné byty a voľné domy na vidieku sú obsadené. Tí, ktorí potrebujú miesto na prespanie alebo dočasné útočisko, sa organizujú v školách, telocvičniach a dokonca aj v kostoloch.

Natalia Bodnar Facebook 1
Foto: Natalia Bodnar / Facebook

„Molotovove koktaily“, maskovacie siete a pohostinnosť ku presídlencom

Hoci Zakarpatsko netrpelo nepriateľskými akciami, každý si našiel niečo, čím mohol podporiť ukrajinské ozbrojené sily a sily územnej obrany. Dobrovoľnícke hnutie, ktoré vzniklo v roku 2014, posilnil tím reštaurátorov v Užhorode, hotelierov a neľahostajných obyvateľov.

Už od prvých dní vojny začali obyvatelia Užhorodu nosiť do zberných miest oblečenie, hygienické potreby, vankúše, prikrývky a spotrebiče. Na námestiach a v školách organizovali pletenie maskovacích sietí pre vojenskú techniku. Súkromné triediarne a bežní ľudia v meste zorganizovali výrobu „Molotovových koktailov“. Tie sú vďaka dobre fungujúcej logistike dodávané na oblasti konfliktu s cieľom zastaviť nepriateľskú techniku.

Gazdiné z celého regiónu organizovali výrobu potravinových balíčkov pre vojakov vo vojnovej zóne.

Natalia Bodnar Facebook 2
Foto: Natalia Bodnar / Facebook

Užhorodská reštaurácia Delfín sa pomocou miestnych úradov a vďaka úsiliu kuchárov z najlepších miestnych reštaurácií zmenila na skutočné mravenisko. Denne sa tu pripraví viac ako 16 000 porcií teplého jedla a nasýti sa viac ako 5 000 migrantov v núdzi.

Denne tu pracuje približne 50 dobrovoľníkov, ktorých ani nebolo potrebné organizovať – miestni obyvatelia ale aj presídlenci sami prichádzajú a púšťajú sa do práce.

Podporu dostávajú aj najmladší presídlenci v Užhorode. Okrem psychológov sa deťom vo viacerých centrách venujú aj animátori, ktorí im pomáhajú prispôsobiť sa novým podmienkam. Takýto „výsadok“ animátorov fungoval aj na hraničných priechodoch a zabával deti počas hodín čakania v rade.

Natalia Bodnar Facebook 3
Foto: Natalia Bodnar / Facebook

 

Стаття також доступна українською мовою: Мільйон переселенців та історична єдність українців: чого досягнув Путін війною проти України

InfoPost.Media

Foto: UNIAN

 

* Materiál bol vytvorený pre slovenskú publikáciu SME.sk s cieľom poskytnúť spoľahlivé informácie o dianí najmä na Ukrajine a v Zakarpatsku.

Komentáre

Notice: Undefined offset: 0 in /usr/www/users/varosh/infopost.media/wp-includes/class-wp-query.php on line 3527